Spomienky Temného vlka
23. 3. 2011
Mnohí si iste pamätáte dej Temného vlka, možno odvtedy, čo ste ho čítali naposledy, možno vás zmienka o ňom v posledných dvoch článkoch prinútila opäť si ho prečítať (aj keď pochybujem, že by to bolo až také úžasné). Každopádne, chcem mať všetky poviedky, ktoré podľa mňa stoja za to, tu na Forever imagination. Tu máte teda predslov, a ako vraví moja profesorka - oživte si spomienky :D
P.S.: V priebehu dňa sa tu zjavia zvyšné kapitoly a ak sa mi ZNOVA nepodarí vymazať už napísanú kapitolu, objaví sa niečo aj na blogu:)
Cordiali saluti,
Prologue
V prachu pred bránou stál čierny vlk. Lúče ranného slnka farbili jeho srsť krvavou žiarou.
Ten vlk som bola ja, v časoch, keď som bola slobodná. Keď sa za jedno nesprávne slovo neplatilo životom.
Zlé časy ma dohnali. Neprestajne utekám, aj keď neviem, pred čím.
Pred smrťou?
Možno. Alebo utekám v nádeji, že sa vrátim do minulosti.
Vlk vyskočil. Sekol zubami do prázdna a ťahavo, avšak vôbec nie smutne, zavyl. Jeho štekot naplnil povetrie nákazlivou radosťou.
Vedela som vtedy, čo sa stane? Tušila som zradu?
Pýtaš sa mňa? Alebo ľudí okolo?
Kto si ty? A kto som vlastne ja? Jedno je však isté, pýtam sa toho, kto to vie.
Ale správna otázka, kto si ty?
Som, kto som. Nemám meno, alebo si aspoň nespomínam, že by som nejaké mala. Nazvite si ma vy, ako chcete. Ale pamätajte, že každý ma volá inak. A tak môžem stáť pred vami, a vy nebudete vedieť, že som to ja, lebo mien je tak veľa... A času na zistenie, ktoré je to správne, tak málo.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
